Malé opatství Thelémské
*Encyklopedie Thelémy* *Kniha zákona - magická exegeze*
*Rituály* *Učební materiály* *Průzkum vyšších světů*
*Hermes II. Trismegistos*
*Dějiny 20. století* *Stručná historie esoteriky* *Osobnosti západní esoteriky*
*Živlová magie* *Struktura Universa*
*Magická intelektuální a názorová základna*
*Rituální předměty*
*Vzkazy a názory*
Ezoterika v 19. storočí

Od roku 1800 rastúca vlna záujmu o okultizmus znova oživila renesančnú vyššiu mágiu. Moderní mágovia zdieľajú s renesančnými mágmi mnohé spoločné postoje. Tiež oni vynášajú hodnotu a potenciálnu veľkosť človeka ako skutočného boha. Tiež oni verili v hlbokú pradávnu múdrosť, ktorá sa skrýva v rôznych tradíciách, zahalená pred zrakmi obyčajných ľudí. Rovnako ako renesanční mágovia zmiešali prvky kabaly, gnosticizmu, hermetizmu, alchýmie, novoplatonizmu a antických mysterióznych náboženstiev, ktoré obohatili o prvky indických zdrojov.

Podstatná časť prenikla zo 17. storočia do 19. cez okrajové zednárske, rozekruciánske a martinistické skupiny, avšak mágovia sa taktiež vracali priamo ku knihám Agrippu, Paracelsovi, Deeovi a ich súčasníkom. Postupom času sa zapodievali niektorými antickými a stredovekými zdrojmi, ktoré začali byť prostredníctvom prekladov a komentárov dostupnejšie.

Najvplyvnejšou osobou bol Alphonse Louis Constant, viac známy ako Eliphas Lévi Zahed, ktorý sa narodil v Paríži v roku 1810. Lévi čítal Swedeborga, Jacoba Bohma a St- Martina, študoval spis Knora von Rosenrotha – Kabala Denudata a mal v úcte Paracelsa a Guillauma Postela. Zbožňoval tiež pozoruhodného poľského mudrca Wronského, od ktorého vstrebal poľskú a ruskú odrodu kabalistického martinizmu a zednárstva, ktoré bolo v 19. storočí ovplyvnené kabalistickým náboženským obrodeneckým hnutím medzi poľskými Židmi. Wronski ( 1776 – 1853 ) bol matematikom, astronómom, a vynálezcom, ktorého jeho žiaci označovali za génia a iní za blázna. Veril v božský potenciál človeka.

V roku 1856 Lévi vydal svoje najznámejšie dielo Dogma a rituál vysokej mágie. Taktiež napísal Dejiny mágie a Le Clé des Grantes Mystéres – publikovanú až v roku 1897. Bol viac teoretikom než praktikom. Označil živočíšny magnetizmus ako astrálne svetlo. To mu umožnilo na novo formulovať dávnu tradíciu, podľa ktorej je najvyššia skutočnosť jednota skladajúca sa z protikladov. Rovnako ako magnet, tak aj astrálne svetlo má svoje protikladné póly. Obsahuje dobro aj zlo a vyžaruje svetlo aj tmu. Je citlivé na ľudskú vôľu a skladá sa z neho astrálne telo. V Kľúči k tajomstvám prehlasuje, že práve astrálne svetlo je tým „ fluidickým a živým zlatom „ alchýmie a ovládať ho znamená vládnuť všetkému. Lévi prehlasoval, že cvičená mágova vôľa má neobmedzenú moc, že prehlásiť a chcieť znamená stvoriť a prehlásiť a nechcieť znamená zničiť. Lévi zdieľal dobové očarenie Egyptom a veril v egyptský pôvod tarotu a ako prvý začlenil tarot systematicky do kabaly a priradil 22 Atu ku 22. písmenám hebrejskej abecedy, ako aspektom Boha a vesmíru. Lévi nadšene podporoval ideu syntézy obsiahnutú v okultnej vede. Mágiu, ktorú chápal ako dedičstvo dávnych mágov zladil s katolicizmom, pretože veril, že dogmy hlásané z Ríma tvoria len vonkajšiu stránku pravého náboženstva a samotné si zasluhujú úctu. Tajná podstata kresťanstva bola vždy prostému davu nedostupná. Koncepcia ezoterického kresťanstva bola v dobe Léviho populárna a svoju obľubu si udržala aj neskôr.
Otáčanie stolčeka a iné špiritistické javy Lévi pripisoval k pôsobeniu univerzálneho magnetického činiteľa – astrálneho svetla. Moderné špiritistické hnutie sa datuje od roku 1848, kedy bolo počuť záhadné ťukanie a klopkanie v dome rodiny Foxových v štáte New York, prepuklo ako epidémia a rýchlo sa rozšírilo do Európy. Nadšenie, ktoré špiritizmus sprevádzalo, dokazuje silu skrytého odporu proti prevládajúcim intelektuálnym trendom.
Špiritizmus slúžil ako dôkaz existencie duše a jej posmrtného života, čo v prázdne, ktoré navodil skeptický racionalizmus, uspokojovalo potrebu viery. Aj iné symptómy poukazovali na vtedajšiu potrebu oživiť duchovnú nádej, ktorá sa pre obyčajných ľudí rodila na poli stredovekých nábožensko – magických zvykoch. Jedným z nich bol rozvoj Lurd, ako putovného miesta po roku 1858, kedy sa tam zjavila svätá Panna Mária. Katolíci sa tam začali hrnúť a hľadali tam zdravie a duchovnú spásu. Rástol záujem o folklór a ľudové slávnosti.

Pre vzdelaných okultistov zostával aj naďalej silným magnetom rozekruciánsky ideál. Prvý rozekruciánsky rád v Amerike založil Paschal Beverly Randolph. Narodil sa v New Yorku v roku 1825 ako syn bieleho otca a matky černošky. V jeho mladosti práve prepukol špiritizmus a Randolph tiež vystupoval ako médium za honorár. Začal sa vážne zaujímať o okultizmus a dostal sa do spojenia s bostonskými rozekruciánmi. Mal zlú povesť a bol považovaný za alkoholika a muža s veľmi voľnou sexuálnou morálkou. Cestoval po svete, zaujímal sa o látky rozširujúce vedomie a sexuálnu mágiu. Svoje názory na túto oblasť zámerne neupresňoval, ale predával svojej skupinke francúzskych žiakov v Hermetickom Bratstve svetla.

K dôležitej udalosti došlo v roku 1875 v New Yorku, kedy bola založená Teozofická spoločnosť. Tento rok bol rokom, kedy zomrel Lévi a narodil sa Crowley a Jung. Teozofickú spoločnosť zakladá Helena Petrovna Blavatská. Pri svojom zrode si spoločnosť vytýčila ciele, akými bolo vytvoriť jadro všeobecného bratského zväzku ľudstva, bez rozdielu vierovyznania, národnosti, pohlavia a spoločenského postavenia. Pestovať znalosť pravdivého jadra všetkého náboženského života a skúmať hlbšie duchovné sily, ktoré sa skrývajú v ľudskej prirodzenosti a ostatnom svete. Teda cieľom teozofickej spoločnosti bolo naplniť rozekruciánsky program zo 17. storočia. Most medzi vedou a náboženstvom mal vzniknúť skúmaním síl driemajúcich v človeku. Spoločnosť bola ďalším výrazom túžby po novej syntéze, ktorá by pre ľudskú dušu vytvorila oázu vo vyprahlých púštiach vedeckého racionalizmu a ateizmu. Medzi zámery spoločnosti tiež patrilo zladenie východnej a západnej okultnej tradície. Madam Blavatská a jej najbližší spolupracovníci sa pohrúžili do štúdia hinduizmu a budhizmu. Tiež v tomto prípade okultizmus podnietil vedecký záujem o východné myšlienky, ktorých následkom bola záplava prekladov východných náboženských textov. Vzrástol tiež záujem o populárne indické náboženstvo ako o náboženstvo nezasiahnuté západnou duchovnou krízou.

Vo Francúzku sa začal vášnivo zaoberať mágiou obdivovatel Baudleaira markýz Stanislas de Guaita. Narodil sa v roku 1861. Pochádzal zo starého aristokratického rodu. V roku 1882 sa dostal ku dielu Léviho a od tej doby sa začal plne venovať štúdiu hermetických vied a kabaly. Študoval spis Sefer Jecirah, ktorý Lévi označil za rebrík pravdy a písal knihy o tarote. Svoj život si skrátil experimentovaním s morfiom, kokaínom a hašišom, ktoré mu pomáhali opustiť jeho fyzickú schránku a skúmať tajomné kráľovstvo vedomia v jeho astrálnom tele.

Nadšeným žiakom Guaity bol švajčiarsky slobodomurár, teozofista, známi prevádzkovaním tzv. liečivého magnetizmu, Oswald Wirth. Spolu s Guaitom sa zaoberali sexuálnou mágiou a praktikami mága Josepha Antoinea Boullana. Boullen bol hlavou malej lyonskej sekty zvanej Karmelská cirkev a tvrdil, že je znovuvtelením Jána Krstiteľa. Hlásal doktrínu duchovnej obnovy cez „ zväzky života“ , alebo rituálne kopulácie a podával návody sexuálneho spojenia s archanjelmi a inými nadprirodzenými bytosťami, ako stúpanie po stupňoch hierarchie duchov. V roku 1884 sa Guaita stretáva s Josephinom Péladanom ( 1858 – 1915 ). Péladan bol podivný, energiou prekypujúci spisovateľ a výstredný katolík. Fascinovala ho starodávna chaldejská mágia. V roku 1888 Guaita a Péladan založili Kabalistický rád Ružového kríža. Rádových hodností sa dosahovalo skúškami a rád riadila rada dvanástich, ktorá zahrňovala šesť tajných vodcov. Ku šiestim viditeľným patril napr. Paul Adam a mladý lekár Gérard Encausse, ktorý písal o okultizme pod pseudonymom Papus. Péladan sa od Kabalistického rádu Ružového kríža v roku 1890 odtrhol a založil svoj vlastný rád Katolíckeho Ružového kríža, Chrámu a Grálu, ktorý mal byť rádom katolíkov, umelcov a žien. Erik Satie písal hudobné doprovody k rituálom rádu a Péladan založil Rozekruciánske divadlo, ktoré uviedlo hry ezoterického charakteru. V Parížskych umeleckých a módnych kruhoch sa na konci storočia šírilo nadšenie pre nadprirodzené javy a úspech rozekruciánskych umeleckých salónov neovplyvnila ani skutočnosť, že Guaita v roku 1893 slávnostne odsúdil Péladana ako odpadlíckeho rozekruciána.

Tiež Papus (1865 – 1916 ) mal úspech so svojimi populárnymi knihami o okultizme. Okrem toho preložil do francúzštiny Sepher Jecirah a v roku 1889 vydáva prvú príručku o tarote. Vo svojej mladosti bol členom Teozofickej spoločnosti, ale omnoho viacej na neho zapôsobil Lévi. V roku 1891 prevzal vedenie malej martinistickej skupiny a aktívne rozširoval počet členov.

V Anglicku vzniká v roku 1883 ďalšia vetva Teozofickej spoločnosti a samotná Madam Blavatská sa usadila v Londýne v roku 1887. Blavatská a jej stúpenci verili na vplyv hviezd a silne podnietili astrológiu. Allan Leo ( William Frederik Allen, 1860 – 1917 ), najúspešnejší astrológ od doby Lillyho, sa stal členom Teozofickej spoločnosti v roku 1890 a propagoval astrológiu nielen ako spôsob predpovedania vývoja udalostí, ale ako starodávny symbolický systém, ktorý vyjadruje pravú povahu vesmíru a človeka. Pripravil pôdu pre vážnejší záujem o astrológiu. Zároveň však bol energickým obchodníkom a priekopníkom na poli horoskopov vydávaných vo veľkom množstve.

Medzitým sa objavila spoločnosť Zlatý úsvit (Golden Dawn) najaktívnejšia a najvplyvnejšia zo všetkých moderných magických skupín, ktorá rozkvitala, až sa za niekoľko rokov rozpadla. Hermetický rád Zlatého úsvitu bol založený v roku 1888 v Londýne. Vodcami Zlatého úsvitu boli Wiliam Robert Woodman (1828 – 1891), ktorý bol najvyšším mágom Societas Rosicruciana in Anglia, lekárom, zednárom a nadšeným obdivovateľom kabaly a Wiliam Wynn Westcoot (1848 – 1925), ktorý bol tiež lekárom a londýnskym obhliadačom mŕtvol, zednárom a členom Teozofickej spoločnosti. Vydal anglickú verziu Sepher Jecirah a knihu o okultnej moci čísiel a stal sa po Woodmanovi najvyšším mágom Societas Rosicruciana in Anglia. Westcott sa najviac zaslúžil o počiatky Zlatého úsvitu avšak onedlho bol zatienený schopnosťami a impozantnou osobnosťou MacGregora Mathersa. Mathers sa narodil v Londýne v roku 1854. Bol zednárom, obdivovateľom keltských dejín a vášnivým stúpencom jakobínov. Strávil skoro polovicu života hĺbaním nad magickými a alchymickými textami v Britskom múzeu a v jednej z parížskych knihovní. V roku 1887 vydal materiál zo spisov Knorra von Rosenrotha pod názvom Rozlúštená kabala. Vydal aj svoju verziu Šalamúnovho kľúča v roku 1889 a preložil niekoľko ďaľších kníh. Priatelil sa s Madam Blavatskou. Práve Mathers sa zaslúžil o najväčší úspech Zlatého úsvitu a to vytvorením logického magického systému, ktorý zahrňoval kabalu, tarot, alchýmiu, astrológiu, numerológiu a zednárske symboly. Vlákna západnej magickej tradície votkal do logického a dôsledného celku. Bol to pozoruhodný intelektuálny výkon a bol príčinou dominantného vplyvu Zlatého úsvitu na pozdejšie okultné skupiny. Mathers napísal rádové rituály a podstatnú časť vzdelávacích príručiek a vypracoval podrobný systém vzťahov medzi vonkajšími vplyvmi a ľudskou psychikou ako magického zrkadla vesmíru. Chrámy rádu boli založené v Bradforde, Edinburgu, Weston- super- Mare a Paríži. V období medzi rokom 1888 a 1896 Zlatý úsvit získal 315 členov z ktorých 119 tvorili ženy. Väčšina členov pochádzala z tradičných stredných vrstiev. Značný počet členov prešiel z Teozofickej spoločnosti. Chrámy boli zakladané aj v Spojených štátoch, ku ktorým patril aj chicagsky chrám zasvätený Thovtovi- Hermovi. Členmi rádu bol napríklad Ayton, ktorý mal alchymické laboratórium, Yeats, Crowley, Waite, Blackwood , Machen, Stoker ( autor Drakuly)... Členovia sa pripravovali na skúšky, zúčastňovali sa impozantných a zložitých rituálov, analyzovali svoju psychiku a potlačovali vzpurné prízraky( nižších duchov, alebo poruchy osobnosti), očisťovali, zvelebovali svoju duchovnú prirodzenosť. Zaoberali sa jasnovidectvom a meditovali nad kartami tarotu a inými symbolmi, ktoré vyvolávali prežitky v astrálnej rovine.... Mathers sa usadil v Paríži v roku 1892, kde založili chrám Zlatého úsvitu, ktorého členom bol aj Papus. Prevádzali zložité rituály na počesť bohyne Isis. Záľuba v teatrálnosti je nevyhnutným charakteristickým znakom mága, rovnako ako túžba po moci. Na konci desaťročia dosiahli osobné roztržky a závisť bod varu. Vznešené Mathersove konanie a slabosť pre Crowleyho, ktorého sa mnohí členovia báli a štítili sa ho, veľkú skupinu zasvätencov odradilo. V roku 1900 sa proti Mathersovi vzbúrili a vylúčili ho z rádu. Neskôr Zlatý úsvit rozštiepili ďalšie nezhody a Mathersovi sa už nikdy nepodarilo nad ním získať kontrolu.

Yeats, ktorému teraz pripadol titul Imperátora, stál niekoľko mesiacov v čele vzbúrenej frakcie. Wiliam Butler Yeats sa narodil v Írsku v roku 1865. Fascinovala ho mágia, mytológia, keltské legendy, folklór a tarot. Ako študent umenia v Dubline sa v osemdesiatych rokoch stal spolu s Georgem Williamom Russellem, mystickým spisovateľom a maliarom, členom Teozofickej spoločnosti a Hermetickej spoločnosti Anny Kingsfordovej. Yeats sa presťahoval do Londýna, opustil teozofistov a v roku 1890 sa stal členom Zlatého úsvitu. Práve vďaka Mathersovi začal s experimentami, ktoré ho doviedli k záveru, že predstavy, ktoré v mysli vyvstávajú, prýštia z hlbšieho zdroja, než je vedomá, alebo podvedomá pamäť.

Artur Edward Waite ovládol londýnsky chrám Zlatého úsvitu v roku 1903. Waite bol viac mystikom ako mágom, čo sa prejavilo aj v tom, že zmenil názov spoločnosti z Hermetického rádu na Svätý rád. Upravil rituály rádu v kresťanskom duchu, egyptských bohov odsunul ako neužitočných a odradzoval od prevádzania mágie. Členmi Svätého rádu Zlatého úsvitu boli napr. spisovateľ Evelin Underhill – autor kníh o mysticizme, Charles Williams- spisovateľ, avšak rádu sa nedostávalo dostatočnej podpory a Waite ho v roku 1914 rozpustil. Waite ovplyvnil ďalšieho nadšeného obdivovateľa tarotu Paula Fostera Caseho (1884 – 1954), amerického okultistu, ktorý bol vedúcim členom chrámu Thovta- Herma v Chicagu. Niekoľko amerických členov Zlatého úsvitu sa stalo členmi Caseovej školy večnej múdrosti. Táto organizácia sa neskôr premenila na Spoločnosť Staviteľov Adyta (Adytum, čiže najsvätejšia časť chrámu), ktorá vo svojej činnosti pokračovala aj po smrti Caseho s hlavným stanom v Los Angeles. V tej dobe však západný svet s údivom, nepochopením a dávkou strachu prihliadal kariére najnevídanejšieho mága dvadsiateho storočia Aleistera Crowleyho.


( Výňatok z knihy Dějiny magie – Richard Cavendish)
 
Chavan


(c) 2003 Ro., http://ro.magick.cz Webmaster, dotazy, připomínky: 23 /zavináč/ magick /tečka/ cz